Kremeň

Jak začít, zkušenosti...

Kremeň

Příspěvekod michala13 » 16 led 2011 13:05

Kremeň.

Kremeň – oxid kremičitý SiO2 je minerál, ktorý kryštalizuje v trojuholníkovej - trigonálnej sústave. Odhaduje sa, že tvorí asi 12% objemu zemskej kôry. Jeho názov pravdepodobne pochádza z germánskeho slova Quarz.
Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Vytvára prizmatické zakončené plochami klenca alebo dipyramídy. Kryštálové plochy bývajú často ryhované. Kryštály môžu byť zdvojčatené a rozlične deformované. Tento minerál však máva aj celistvú, zrnitú alebo kryptokryštalickú podobu, prípadne sa vyskytuje v konkréciách. Môže vykryštalizovať v dvoch zrkadlovo symetrických štruktúrach, čo vedie k tvorbe tzv. ľavých, alebo pravých kremeňov. Nie je štiepateľný, jeho hustota je 2.65g/cm3 . Kremeň slúži aj ako geologický teplomer, pretože pri 573°C mení svoju modifikáciu na vyšší kremeň, hexagonálny kryštalizuje pri 870°C ako tridymit a pri 1470 °C sa premieňa na cristobalit. Keď teplota poklesne, jeho kryštálová mriežka sa usporiada do trigonálneho – nižšieho kremeňa, avšak jeho vonkajší tvar zostane uchovaný, pričom vznikajú kremene s hexagonálnou morfológiou „vyššieho“ kremeňa.
Podľa podmienok, ovplyvňujúcich rast kryštálov sa vytvára ich vzhľad, či už hrubokryštalický / zreteľne viditeľné kryštálové jedince / , alebo drobnokryštalický, kryptokryštalický /masívne agregáty, budované mikroskopicky drobnými vláknami alebo zrnami /. Jeho farba je rôznorodá - môže byť biely, sivý, červený, purpurový, ružový, žltý, zelený, hnedý, čierny, ale aj bezfarebný; vryp má biely. Mnohé z jeho odrôd patria k polodrahokamom. Kremeň je priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom na čerstvom povrchu.
Číry, bezfarebný kremeň sa nazýva krištáľ, predstavuje najčistejšiu formu kremeňa. Gréci ho pomenovali krystallos = ľad. Ešte v 17 storočí boli ľudia pevne presvedčení, že ide o skamenelý ľad.
Tento minerál sa vyskytuje zvyčajne vo vyvretých, premenených a usadených horninách a bežne ho možno nájsť aj na rudných žilách. Kremeň vzniká v magmatitoch, pegmatitoch (niekedy prerastený so živcami), hydrotermálnych žilách v žilách alpského typu.. Sú známe paragenézy kremeňa so živcami, sľudami a v menšej miere ambifolmi. S olivínmi a pyroxénmi sa vyskytuje iba zriedkavo, pretože s nimi nekoexistuje v tavenine. V prírode je značne rozšírený, ako dôležitý horninotvorný minerál.
V kyslých vyvretých horninách je kremeň vždy podstatnou súčasťou (nad 20 %). V kremencoch je takmer monominerálnou zložkou. Bežne ho možno nájsť na rudných žilách. Bežný je kremeň žilný, odolný proti zvetrávaniu (preto kremenné žily morfologicky vystupujú nad okolitý terén), a je hojný v náplavoch (obliaky) . V hydrotermálnych žilách kremeň niekedy tvorí až 90% výplne. Známe sú aj kryštály s hmotnosťou rádovo desiatky ton, napríklad 40 tonové kryštály z Minas Gerais v Brazílii, alebo 70 tonové kryštály z Kazachstanu.

Odrody kremeňa:
Väčšina autorov rozdeľuje kremeň na dve základné skupiny:
fanerokryštalické (jasnokryštalické) odrody
krištáľ - bezfarebná a priehľadná odroda kremeňa
Marmšský diamant
záhneda - hnedý kremeň
ametyst - fialový kremeň
citrín - žltý kremeň
mliečny kremeň - mliečne biely kremeň
morión - čierny kremeň
sokolie oko - modrošedý z prekremeneného krokidolitu
tigrie oko - kremeň/chalcedón prestúpený krokidolitom
mačacie oko - zelenomodrá odroda kremeňa s azbestom
avanturín - červenohnedý alebo žltkavý kremeň s primiešanými šupinkami zlatožltej alebo zelenej sľudy
prazém - špinavo zelený kremeň
modrý kameň - modrý kremeň, farba v dôsledku rozptylu svetla na vrastliciach rutilu alebo turmalínu
rutilový kremeň - kremeň s jemnými vrastlicami rutilu
ružový kremeň - ružový voľne kryštalizovaný kremeň
ruženín - ružový kusový kremeň
turmalínový kremeň - kremeň s jemnými turmalínovými vrastlicami
zafírový kremeň - amfibolovitý, žltohnedý až modrastý
železitý kvarcit - hornina najmä z hrdzovohnedého kremeňa
kryptokryštalické (skrytokryštalické) odrody
chalcedón - všetky jemnozrnné kremene
achát - viacfarbene prúžkovaný alebo vrstevnatý nerast tvorený zmesou chalcedónu kremeňa
chryzopas - jablkovo zelený chalcedón
ónyx - jemné rôznofarebné vrstvy chalcedónu
plazma - špinavo zelený chalcedón
sardónyx - achát s s bielymi a hnedými vrstvičkami
flint, pazúrik, rohovec - veľmi jemnozrnná hornina/agregát kryptokryštalického kremeňa
heliotrop - zelený chalcedón s červenými škvrnami
jaspis - spravidla matný, hrdzavočervený chalcedón
karneol - žltý až červený chalcedón
machový achát - chalcedón s dendritmi
michala13
 
Příspěvky: 99
Registrován: 28 črc 2010 01:58
Bydliště: Žilina

How to make a medicine wheel - How to find free quartz

Příspěvekod hajcman » 16 bře 2015 00:20

Ahoj všem,

líbí se mi co popisuje ve videu Orgonite Austin - jednoduché, odpadá nákup surovin, odzkoušené, jen přírodní materiály, není nutná zručnost, odpadá nadýchání se výparů, nebo špony pod kůží, prostě samá pozitiva :)


https://www.youtube.com/watch?v=Xpedrf6nRcA
Nejsme lidské bytosti prožívající duchovní zážitek. Jsme duchovní bytosti prožívající lidský zážitek. Teilhard de Chardin
Samozřejmě, že jsem se mnohokrát zmýlil — patrně vždycky, když jsem cokoli vyslovil.Krišnamurtí
hajcman
 
Příspěvky: 199
Registrován: 22 bře 2010 02:01
Bydliště: OV

Re: Kremeň

Příspěvekod Ondřej » 23 bře 2015 00:24

Díval ses na jeho další videa? Já jo: joutube-komediant / vymýšleč blbostí / disinformátor / blázen.
Ondřej
 
Příspěvky: 1156
Registrován: 08 srp 2009 12:54

Re: Kremeň

Příspěvekod hajcman » 24 bře 2015 21:44

Na další videa jsem nekoukal, spíše mne zaujalo, že se oprášilo staré idiánské vědění. Pokud to má reálný základ u indiánů. Nic moc o tom nevím, proto jsem to dal tady, ať se dozvím další názory. Díky Ondřeji
Nejsme lidské bytosti prožívající duchovní zážitek. Jsme duchovní bytosti prožívající lidský zážitek. Teilhard de Chardin
Samozřejmě, že jsem se mnohokrát zmýlil — patrně vždycky, když jsem cokoli vyslovil.Krišnamurtí
hajcman
 
Příspěvky: 199
Registrován: 22 bře 2010 02:01
Bydliště: OV

Re: Kremeň

Příspěvekod Ondřej » 25 bře 2015 22:44

Pokud ten kruh pochází od indiánů, študoval bych ho od indiánů nebo toho, kdo študoval indiány. Ne od komediantů na joutube ;)
Taky se nedá čekat, že kruh ze šutříků umí to samý jako orgonit.
Ondřej
 
Příspěvky: 1156
Registrován: 08 srp 2009 12:54


Zpět na Výroba, výzkum...

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 5 návštevníků

cron