Úvahy o živote

Co bychom neměli přehlédnout...
Odpovědět
smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 21 lis 2011 20:41

Katastrofa v roku 2012?


V súvislosti s mayským kalendárom a rokom 2012 možno pozorovať postupné vznikanie určitej davovej psychózy. S približovaním sa začiatku tohto roku sa totiž ako huby po daždi začínajú množiť rôzne katastrofické a apokalyptické scenáre, ktoré zasiahnu našu Zem. Sú však pravdepodobné? Bude naozaj rok 2012 takým prelomovým? Odpoveď na túto otázku sa snáď bude zdať mnohým trochu zvláštna a rozporuplná, pretože táto odpoveď znie áno, ale zároveň aj nie.

Prečo áno?

Pretože vnútorný, čiže citový a myšlienkový život väčšiny ľudstva, ale i jeho slovný prejav i viditeľné vonkajšie jednanie sú zamerané k nízkemu. Sú zamerané iba na hmotu a niet v nich úsilia po vyššom, ušľachtilejšom, čistejšom, vznešenejšom a hodnotnejšom, čo hmotu presahuje. Pretože ľudský vnútorný, to znamená citový a myšlienkový život je plný nečistoty, nízkosti, skazenosti a zvrátenosti.

V železnom Zákone spätného účinku, ktorý každému nakoniec vráti presne to, čo si svojim vnútorným chcením a vonkajším jednaním zasieval si ľudstvo samo pre seba formuje katastrofu. Z katastrofálneho stavu vnútorného života väčšiny ľudstva formuje Zákon spätného účinku katastrofálne dianie, ktoré nakoniec, vo svojej zhmotnenej podobe udrie na pôvodcov.

Zlo totiž nemôže plodiť nič iného, ako zlo, ktoré napokon, v zákonitom kolobehu diania tohto univerza zasiahne svojho sploditeľa. Takto nekompromisne funguje Spravodlivosť, ktorá každému prinesie a nechá ho na vlastnej koži prežiť presne to, čo on sám chcel a čo svojim myslením a cítením vytváral.

Bujnejúca nečistota a prázdnota ľudského vnútorného života formuje okolo našej Zeme obrovské zhluky negatívnej energie, podobajúce sa čiernym, ťažkým a zlovestným búrkovým mračnám. Kto to dokáže vnímať a aspoň trochu vyciťovať, ten tuší a cíti, že chvíľa, kedy dusivú temnotu pretne žiara prvého blesku, že táto chvíľa je už blízko. Veľmi blízko!

Smrtonosná búrka dôsledkov všetkého doterajšieho nesprávneho myslenia, cítenia a jednania ľudí teda hrozivo visí nad nami všetkými. Až ku nej napokon vinou ľudí, ktorí sa až do poslednej chvíle nechceli zmeniť dôjde, až sa spustí ťažký, jedovatý, olovený dážď a hrozivé blesky začnú bičovať Zem, s ochranou, pomocou a podporou v tejto nevídanej búrke môžu počítať iba tí, ktorí svojim cítením a myslením sami pre seba formovali niečo iné. Ktorí v ošiali všeobecnej nízkosti, povrchnosti, nečistoty, chamtivosti a hmotárstva dokázali v sebe, vo svojom vnútri, vo svojom cítení a myslení uchovať túžbu po dobre, spravodlivosti, čistote a ušľachtilosti. Túžbu po blízkosti Božej! Jedine v tomto bude spočívať všetka pomoc a ochrana, ktorú si títo ľudia dokázali sami pre seba včas sformovať v spravodlivom Zákone spätného účinku.

A tak ten istý Zákon, čo bude svetu prinášať katastrofu, prinesie zároveň ochranu, pomoc a podporu tým, čo toho budú vnútorne hodní. Kiež by týchto ľudí bolo čo najviac! To však majú v rukách iba oni samotní. Jedine ľudia samotní budú rozhodovať o svojom vlastnom osude a to prostredníctvom kvality, alebo nekvality vlastného vnútorného – citového a myšlienkového života.

Prečo nie?

Pretože už Kristus kedysi povedal, že o tom dni a tej hodine nevie ani on sám. Že o nej vie iba Otec.

Ak teda niekto tvrdí, že to bude rok 2012 a nech by to už bol ktokoľvek, dovoľuje si tým stavať sa nad Krista a na úroveň samotného Stvoriteľa, ktorý predsa ako jediný vie o tomto dni. Takéto niečo nemožno nazvať inak, ako pýchou a opovážlivosťou! Opovážlivosťou, ľudskému tvoru neprípustnou!

Ten čas, kedy prepukne oná spomínaná búrka, ktorá zasiahne spätnými účinkami všetkého doterajšieho nesprávneho jednania pozemské ľudstvo, ten čas je naozaj blízko. To vnútorne rozpoznávajú všetci vnímaví a citliví ľudia. Avšak hovoriť o akýchkoľvek konkrétnych termínoch je veľkou opovážlivosťou, nezakladajúcou sa na pravde.

To, čo je v dnešnej dobe ľuďom skutočne potrebné hovoriť, čo je dnes pre nich cennejším ako soľ i zlato dohromady je potreba nevyhnutnej vnútornej premeny seba samého, ktorá im ako jediná môže zabezpečiť ochranu v nadchádzajúcich dňoch. Premena, ktorá snáď ešte môže zmierniť tvrdosť dopadu toho, čo ku nám prichádza vinou nás samotných.

Podstata tejto tak prepotrebnej vnútornej zmeny je skrytá v jednoduchých a prostých slovách: Vzbuďte v sebe pevné chcenie k dobru a snažte sa udržiavať krb svojich myšlienok čistý!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Uživatelský avatar
pepr
Příspěvky: 682
Registrován: 27 led 2010 23:51
Bydliště: Olomouc

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od pepr » 23 lis 2011 11:30

smilan píše:Katastrofa v roku 2012?
...
Ak teda niekto tvrdí, že to bude rok 2012 a nech by to už bol ktokoľvek, dovoľuje si tým stavať sa nad Krista a na úroveň samotného Stvoriteľa, ktorý predsa ako jediný vie o tomto dni. Takéto niečo nemožno nazvať inak, ako pýchou a opovážlivosťou! Opovážlivosťou, ľudskému tvoru neprípustnou!
Zavání mi to dogmatismem. Uvedu protipříklad:

Nákupčímu supermarketu se nepodařilo na příští týden zajistit dodávku jogurtů a ven uteče zpráva: "Příští týden nebudou jogurty!" Někteří lidé jsou na jogurtech existenčně závislí a začínají zvažovat, jestli nepřejdou na mrkev. Jenže "Kristus přece řekl, že on sám neví ani dne ani hodiny..., že to ví jen jeho tata." Takže to s těmi jogurty musí být zákonitě nesmysl. Takže...
Pokud někdo tvrdí, že příští týden jogurty nebudou, dovoluje si tím stavět se nad Krista a na úroveň samotného Stvořitele, který přece jako jediný ví o tom, kdy jogurty budou a kdy ne. Něco takového nelze nazvat jinak než pýchou a opovážlivostí! Opovážlivostí, která je pro lidského tvora nepřípustná!
(Nákupčí supermarketu s tím vůbec nesouvisí :D )

smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 03 led 2012 20:44

Čo je v našom živote to najdôležitejšie?


Keď ľuďom položíme túto otázku dostane sa nám rôznych odpovedí. Spravidla však na prvom mieste býva zdravie, potom rodina, láska, prípadne práca. Určite ide o pozitívne hodnoty, ale sú skutočne tým najdôležitejším o čo má človek vo svojom živote usilovať?

Pozrime sa na zvieratá. I oni majú svoje priority, i oni „uznávajú“ istú hierarchiu hodnôt. Aj pre zviera je určite vysokou hodnotou zdravie. Ak ho nemá hynie, lebo si nedokáže zabezpečiť dostatok potravy. I zvieratá mávajú svoju „rodinu“ a žiaľ stáva sa, že z ich obetavosti a starostlivosti o potomstvo by si mohli brať príklad i mnohé ľudské matky. Ďalej máme prácu. I zviera musí svojim spôsobom „pracovať“, aby si vo voľnej prírode uhájilo svoju existenciu. Snaží sa uživiť seba i svoje mláďatá, buduje si obydlie, trvalou bdelosťou sa chráni pred nebezpečím a nepriateľmi. Taktiež svojim spôsobom prejavovaná „láska“ je súčasťou zvieracieho sveta. Je napríklad známe, že niektoré druhy zvierat zotrvávajú vo vzájomnom „partnerskom vzťahu“ po celý život.

Je nepochybné, že človek stojí vyššie ako zviera. Ale pri porovnávaní najvyšších ľudských hodnôt s hodnotami zvieracieho sveta sme zatiaľ nenašli príliš veľké rozdiely. Hľadajme teda ďalej. Poviete – šport, kultúra. Áno, zvieratá nespievajú, nemaľujú ani nehrajú divadlo. Kultúru však tiež možno vnímať ako určité využitie voľného času, určitý druh rozptýlenia a odpočinku po práci, zameranej na získavanie nevyhnutných prostriedkov na prežitie. No a odpočinok, ako sa na to takto pozrieme, snahu po rozptýlení a určitú hravosť možno pozorovať i u zvierat.

V čom sa teda od nich zásadným spôsobom odlišujeme? Ak budeme trvať iba na horeuvedenej škále hodnôt, tak v podstate v ničom. A predsa tu niečo musí byť, niečo, čo nás od nich zásadným spôsobom odlišuje. Čo je to teda?

Nechajme sa poučiť najvyššou autoritou, ktorej slová, týkajúce sa položenej otázky sú zaznamenané v evanjeliách. Jeho odporúčanie je akoby osobitne určené ľuďom dnešnej doby, ľuďom utopeným vo svojich každodenných problémoch. Veľký Učiteľ života hovorí:

„Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a čo budete piť. Pozrite na vtákov. Nesejú, nežnú, ani do sýpok nezhromažďujú, ale váš Otec nebeský ich kŕmi. Či vy nie ste oveľa viac ako oni? Nebuďte teda ustarostení a nevravte: „Čo budeme jesť?“ – alebo: „Čo budeme piť?“ Váš Otec totiž vie, že všetko toto potrebujete. Hľadajte teda najprv kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko toto sa vám pridá“.

Pozrime sa však vôkol seba. V úplnom protiklade s horeuvedenými slovami vidno všade iba ľudí zavalených starosťami, všade počuť iba ponosy a cítiť rezignáciu z toho, ako zle sa žije. Avšak v prísľube, že ak budeme hľadať v prvom rade hodnoty „kráľovstva nebeského“, potom sa nám všetko to ostatné potrebné k životu pridá, je predsa jednoznačné uistenie o dostatku všetkého potrebného, ak sa budeme riadiť týmto pravidlom. Ak teda trpíme nedostatkom a strádame môže to tiež znamenať, že naše hľadanie Svetla a Pravdy nebolo úprimné a dostatočné.

Chápeme teda, čo je tým najdôležitejším v živote človeka? Tým najrozhodujúcejším, čo nás odlišuje od zvierat? Je to schopnosť hľadať a následne vedome uchopiť Pravdu o živote! Svätou povinnosťou človeka je stať sa vedomým! Odhaliť zmysel vlastného života a tajomstvo, kým vlastne sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Iba úsilím o poznanie Pravdy o živote môžeme naplniť hodnotu vlastného človečenstva! Lebo iba človeku, ktorý kráča týmto smerom sa začne postupne odhaľovať pravý zmysel, účel a podstata všetkého čo jestvuje. Iba takýto človek môže chápať a následne dávať pravú hodnotu všetkému, čo vzniká jeho rukami.

Bola tu napríklad reč o kultúre. Ak ale kultúra, či umenie nenesú v sebe úsilie a snahu po obsiahnutí a postihnutí univerzálnej Pravdy, ak neusilujú o ušľachtilosť a vzlet k hodnotám „kráľovstva nebeského“, nie je celá kultúra a umenie ničím iným, ako rozptýlením zvieraťa. No a obdobne je tomu vo všetkých oblastiach nášho života! Iba neustála snaha ľudí o tie najvyššie hodnoty aké jestvujú, môže dať pravú hodnotu všetkým veciam, ktoré ich obklopujú. Kde tohto úsilia niet, tam sa postupne strácajú všetky hodnoty a nastáva rozklad.

Kde sú však ľudia, ktorí sa snažia plniť to najdôležitejšie? Koľko je takých, ktorých vnútro sa aspoň určitú časť dňa, alebo týždňa snaží o pochopenie a postihnutie pravdy o živote a jeho zmysle?

Ale iba ten, kto hľadá, môže aj nájsť! Iba ten, kto prosí, môže aj dostať! Iba tomu, kto klope, môže byť otvorené! Bez námahy nám samo nespadne do lona absolútne nič! Ak však človek nechce podstúpiť túto námahu, bude po celý život bitý nízkosťou vlastných živočíšnych cieľov a nakoniec zomrie v strachu, v nepochopení a úplne nevedomý, ako ...zviera.

Ale zviera v rámci svojho druhu napĺňa zmysel vlastného bytia, kým človek, stojaci druhovo vyššie tak nečiní. Lebo napriek svojim vyšším možnostiam a predpokladom žije prakticky iba na úrovni síce inteligentného, ale predsa len zvieraťa. A tak, z vyššieho hľadiska – z hľadiska skutočnej hodnoty vlastného bytia každého jednotlivého tvora vo stvorení je oveľa cennejším ten, kto tieto hodnoty naplňuje, ako ten, kto ich neplní a kto sa o to ani len trochu nesnaží! Z tohto hľadiska stojí potom „domýšľavý pán tvorstva“ vo svojej vnútornej úbohosti a neschopnosti realizácie zmyslu vlastného bytia pod zvieraťom. Až sem to došlo!

Vzchopme sa preto! Zamyslime sa nad doposiaľ nedocenenou hodnotou úsilia po hľadaní Pravdy. Hodnotou, ktorá má schopnosť naplniť a dokonca i ďaleko presahuje tento náš pozemský život. Zamerajme preto svoje životné úsilie k hľadaniu Pravdy! K hľadaniu a nachádzaniu hodnôt „kráľovstva nebeského“! Potom akoby samé od seba odpadnú všetky starosti, ktoré nás zaťažovali! Pocítime, ako je nám až zázračným spôsobom urovnávaná cesta nášho života. Lebo ak sa my budeme snažiť o to, o čo sa ako ľudskí tvorovia snažiť máme, je predsa určením Pána, že všetko ostatné, čo budeme potrebovať k dôstojnému životu na tejto zemi sa nám pridá.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Uživatelský avatar
pepr
Příspěvky: 682
Registrován: 27 led 2010 23:51
Bydliště: Olomouc

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od pepr » 04 led 2012 03:24

Milane Š., nějak mi to zase nesedí. Je tam spousta omáčky ("Neměl jsem dost času, abych mohl napsat stručnější dopis."). Zajímalo by mě, jak z pohledu toho článku hodnotíš sám sebe?

juhele2009
Příspěvky: 482
Registrován: 19 kvě 2010 19:44

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od juhele2009 » 10 led 2012 22:39

smilan Žiješ v bludu! Na tvoje zvolání Odhaliť zmysel vlastného života již dávno existuje odpověď - je to 42 !!! viz http://cs.wikipedia.org/wiki/42_%28odpov%C4%9B%C4%8F%29 :idea:

smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 30 led 2012 19:16

Stud

Vedia si ľudia dnes pod týmto slovom vybaviť ešte jeho pravý význam a uvedomiť si jeho hodnotu? Väčšinou si každý myslí, že to je niečo, čo sa dnes už nenosí, čo je z doby dávno minulej a že dnešní pokrokoví ľudia sa už vysporiadali s touto skostnatenosťou.

Rodičia už odmalička potláčajú v deťoch ich prirodzený stud, ale tým im pripravujú často veľmi ťažké prežívania a berú im prirodzené zábrany v dospievaní a následne aj v dospelosti.

A tak sa aj deje, že všeobecná morálka medzi ľuďmi neustále klesá a ľudia sa neostýchajú žiť bez morálnych hodnôt a zásad. Neuvedomujú si však, že si tým prestali vážiť sami seba.

A predovšetkým žena stáva sa len obyčajným telom, ktoré sa bez obáv ponúka očiam mužov domnievajúc sa, že tým získa na hodnote. Avšak pozemské telo nám bolo dané ako niečo vznešeného a vzácneho. A rovnako ako duša je drahocenné a nedotknuteľné. Preto ho musíme chrániť a taktiež nevystavovať na obdiv, aby sme ho nepošpinili a neznehodnotil. Tým, že sa žena bez ostychu odhaľuje, vyvoláva v mužoch len tie najnižšie pudy, ktoré ich vedú len ku povrchnému vzťahu, ktorý sa rýchlo vyčerpá. Ponižuje sa tak na bezduchú bábku, ktorá môže byť kedykoľvek odložená, ak prestane byť atraktívna. Takáto žena nemôže byť ctená druhými, pretože sa v nej nemôže skrývať nič ušľachtilého a skutočne krásneho. Preto musí znovu hľadať svoj drahocenný dar – stud, ktorý je dôležitou oporou pre ochranu jej tela a ducha.

Až si žena uvedomí, akú dôležitú úlohu v tom hrá jej odev, ktorý má telo zahaľovať a skrášľovať, nebude váhať premýšľaním nad tým, akú dlhú sukňu si obliecť, či s rozparkom, či bez rozparku, či výstrih, či šaty ku krku, rukávy, či odev bez rukávov, alebo snáď nohavice, ktoré úplne potlačia jej ženské vyžarovanie. Ak sa žena domnieva, že je v tom obmedzovaná a že bude radšej nosiť odev podľa módy, či snáď, že niektorá z jej činností sa nedá vykonávať bez nohavíc, potom nepochopila, čo znamená význam slova ušľachtilé a dôstojné ženstvo. V tomto prístupe sa odráža len vzdor, ješitnosť, pohodlnosť a neúctivosť voči Stvoriteľovi. A ak činnosť, ktorú chce žena vykonávať nemožno v ženskom odeve zvládnuť, je potrebné sa zamyslieť, či je to činnosť vhodná pre ženu.

Žena. Obdarená najväčšou jemnosťou citov mala svojím tichým pôsobením posilňovať a zušľachťovať muža v jeho činoch. Je stvorená a vybavená pre pôsobenie udržujúce a v tom je jej sila. Je to hlavne v domácnosti, kde vytvorením pokojného, ​​harmonického domova je schopná naplno rozvíjať svoje schopnosti, ktoré jej boli Stvoriteľom darované. Práve jej jemnejšia citová schopnosť jej umožňuje rozvíjať v sebe zmysel pre krásu, ušľachtilosť, pôvab, nežnosť a pravý stud.

Avšak dnešná žena sa “hanbí” prejaviť tieto city, prejaviť svoj osobitý zmysel pre krásu, keď všeobecný trend káže inak, než ako cíti ona. Stáva sa nepochopenou a nenaplnenou a hľadá spôsob, ako sa zviditeľniť, ako byť uznávanou. Obdivuje muža v jeho aktivitách a domnieva sa, že ak pôjde touto cestou, bude tiež obdivovaná. K tomu si však navyše ešte praje, aby sa mužom páčila. A v domnienke, že muža osloví tým, že mu podstrčí svoje vnady je ochotná odhaľovať sa čím ďalej viac. Ponúka sa mnohokrát ešte horším spôsobom ako ľahké ženy!

Ako si potom naozajstný muž, ktorý hľadá v žene predovšetkým hodnoty ducha, môže také ľahkovážne ženy vážiť?

Ona bude k sebe priťahovať len tých, ktorí chcú mať ženu ako dekoráciu, ktorou sa budú do určitej miery len chváliť, ale ktorú si nemôžu nikdy ctiť. Takýto vzťah nemôže byť nikdy naozajstným, hlboko duchovným, ale iba vzťahom telesným a ten čoskoro vyprchá.

A žena, ktorá si neváži svojho tela ani toľko, že s ním zaobchádza ako s niečím, čo je tu pre všetkých, nemôže byť ani pravou matkou. Matkou, ktorá je svojim deťom oporou a vzorom pre všetky ľudské hodnoty. Veď prevažne ona určuje, aké hodnoty v sebe ponesie dieťa, ktoré privedie na svet! A teraz sa pozrime na obraz dnešnej ženy. Aké morálne hodnoty je ešte v sebe schopná niesť? Akú veľkú má však zodpovednosť za budúce pokolenia, za budúcu národ!

Je to žalostné. Ako ochotne a rýchlo dokáže žena v sebe zahubiť jemné vyciťovanie ušľachtilosti, pôvabu, jemnosti, prostoty a hlavne hanby! Domnieva sa, že by bola vysmievaná, keby svoje telo neodhalila pred zrakmi mužov. Obáva sa, že by pôsobila staromódne a že jedine ošklivosť jej zovňajšku, podľa názoru ostatných, ju vedie k tomu, aby sa obliekala do šiat, ktoré zakrývajú jej postavu. A tak namiesto, aby svoju osobnosť prežiarila duchom a zušľachtila šatom, ktorý ženu robí ženou, vystavuje všetkým na oči svoje telo, zošklivené takzvaným módnym oblečením. A toto bláznovstvo ide stále do väčších extrémov. Veď aj dnešná obuv iba zdôrazňuje smiešnosť tohto počínania.

Nešťastná žena, ktorá takto stratila úctu sama pred sebou a znehodnotila dar, ktorý jej bol daný. Dar studu, ktorý jej pomáha udržiavať čistotu ducha.

Ak žena nenájde svoju pravú hodnotu, svoju cestu, nenájde tiež už nikdy šťastie, po ktorom stále túži.

Až prestane byť otrokom svojej túžby po falošnom uplatnení a bude naozaj chcieť v poctivej námahe nájsť zmysel svojho života, svoj cieľ, budú jej dané pomoci, ktoré ju povedú na jej ceste nahor za zdrojom sily, ktorá prúdi celým stvorením.

Lebo táto sila ako jediná dáva duši pokoj, mier, harmóniu, šťastie, pomoc a lásku. To všetko môže žena tiež v sebe niesť, ak bude z tohto zdroja sily čerpať. Najprv sa však musí znovuzrodiť sama v sebe. Nájsť v sebe pravé hodnoty a všetko falošné od seba odhodiť. Musí len chcieť! Naozaj chcieť stáť čisto vo stvorení a byť ženou, ktorá si zasluhuje niesť toto meno.

M.Š v spolupráci s http://www.os-obroda.cz/

Uživatelský avatar
pepr
Příspěvky: 682
Registrován: 27 led 2010 23:51
Bydliště: Olomouc

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od pepr » 31 led 2012 02:20

smilan píše:Stud
...
Rodičia už odmalička potláčajú v deťoch ich prirodzený stud, ale tým im pripravujú často veľmi ťažké prežívania a berú im prirodzené zábrany v dospievaní a následne aj v dospelosti.
No vidíš, Milane. A já jsem zase toho názoru, že rodiče od malička v dětech budují nepřirozený stud a tím pro ně připravují komplikace při dospívání a v dospělosti. A jsou přitom známy příklady společenství, kde rodiče vychovávají děti úplně naopak. A lidé jsou tam šťastní. Náš problém není ani tak v rodičích, kteří snadno mohli vychovávat děti "beze studu". Problém je ve společnosti, která je organizovaná a řízená jako nástroj ovládání jednotlivců. Význačnou roli v tomto ovládání hrají náboženství a církve.

Jedna z prvních věcí, která mě zase při čtení tvého článku napadla, byla "Kladivo na čarodějnice".

juhele2009
Příspěvky: 482
Registrován: 19 kvě 2010 19:44

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od juhele2009 » 31 led 2012 20:18

smilan
Moc lidí na svojí stranu nezískáš, tady je to spíš o pokusech, nezdarech a jak ztoho ven :) Asi by ti bylo nejlépe v nějakém hlubokém středověku, tam by se ti líbilo. To je tvoje parketa. Ale zde se zatím hledáš, jak tak sleduju. Možná by zabrala léčba šokem, ale to by s tebou asi praštilo ... Těžko říct, ale pomůžu ti. Zde http://wiki.root.cz/BLEK/BLEK bys mohl vyhledat osůbku jménem BLEK a dát se s ním do diskuze. To myslím vážně, jistě budete mít nějaké společné zájmy, možná i něco víc (no no ...) :roll: . Přeji hodně štěstí, a hlavně NEPROPADEJTE PANICE :shock: http://hitchhiker.ic.cz/hitchhiker/clan ... age=tvorba

smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 23 úno 2012 17:52

Aký je účel pohlavnej sily?


Je samozrejme úplne iný, než si ľudia myslia. To, čo sa dnes v nevedomosti robí s touto silou je iba jej plytvaním a mrhaním v pohlavnom pude. Je to zneužitie veľkej hodnoty, ktorú každý z nás dostal a o ktorej takmer nikto nevie, k čomu má slúžiť.

Túto silu sme dostali k pozdvihnutiu a povzneseniu svojej osobnosti! K znovuobnoveniu vlastnej vnútornej hodnoty! K nájdeniu spojenia so svojim najvnútornejším „ja“. Ale to všetko iba za predpokladu, že táto sila v nás zostane čistou!

Ak sa vrátime do obdobia dospievania a pokúsime sa rozpomenúť, čo sme cítili vtedy, keď sa v nás prebúdzala pohlavná sila, išlo vždy o silný prvotný impulz k vysokému, čistému a ideálnemu, ktorý bol spojený s poznaním falošnosti, skazenosti, pokrivenosti a pokrytectva života okolo nás. U mladých ľudí sa v tomto období prebúdza túžba po krajšom a lepšom živote na zemi. Túžia urobiť svet ideálnym a sami smerovať k ideálom. Prebudenie pohlavnej sily býva často spojené s revoltou mládeže, ktorá jasne cíti, že svet dospelých nie je v poriadku a preto sa voči nemu búri a túži ho zmeniť.

Pohlavná sila vo svojom prvotnom a čistom impulze dáva vždy podnet k rozmachu ducha! K prebudeniu toho najlepšieho, najčistejšieho a najideálnejšieho v človeku! Ak by človek dokázal onú nesmiernu silu, ktorá je pre neho bránou k dospelosti a zodpovednosti udržať čistou, mohol by sa prostredníctvom nej ako na krídlach vzniesť do výšin. Presne tak, ako po tom túži každý mladý, ešte neskazený človek. V správnom využití tejto sily môžeme totiž od seba odvrhnúť všetko zlé, čo nás dovtedy zaťažovalo, nájsť svoju vlastnú ľudskú hodnotu a začať v živote smerovať k tomu najvyššiemu, najčistejšiemu a najideálnejšiemu, čo vôbec jestvuje.

Žiaľ, toto prvotné cítenie si však po celý život dokážu udržať iba nemnohí. Čo by sme však mohli dosiahnuť a čím by sme sa ako ľudské osobnosti mohli stať, ak by sa nám to podarilo, to tuší iba málokto.

Vo svojej nevedomosti o skutočnom účele a zmysle pohlavnej sily žiaľ veľmi rýchlo podliehame rôznym nástrahám sveta, ktorých je obrovské množstvo a túto silu postupne premrhávame na falošných cestách. Pod vplyvom internetu, filmov, kníh, časopisov, zlých kamarátov a skazených názorov ju odvádzame do nečistého riečišťa nesmierne preexponovaného pohlavného pudu.

Pohlavný pud patrí samozrejme medzi prirodzené potreby človeka, tak ako jedenie, pitie a podobne. Ak však budeme nadmerne jesť, poškodíme si svoj organizmus. Ak sa dáme na popíjanie, zdegradujeme vlastnú osobnosť a poškodíme si i telo. No a to platí aj pri uspokojovaní pohlavného pudu. Jeho realizácia by mala byť predovšetkým prirodzenou potrebu zdravého tela, ktorá neprichádza na človeka príliš často.

V súčasnej dobe je však pohlavná sila až neuveriteľným spôsobom a to doslova na každom kroku strhávaná do pudovosti. Do prepiatej pudovosti, ktorá je neprirodzenou a nenormálnou. A to nie iba čisto fyzicky, ale i duševne a to prostredníctvom nečistých citov a myšlienok. Aj takto sa dá degradovať vlastná osobnosť a zneužívať pohlavná sila. Aj takto sa dá premrhávať na zlé a nesprávne. Premrhávať úplne na nič v porovnaní s tým, čo veľkého, čistého a vznešeného by sme prostredníctvom nej mohli dosiahnuť. Človek vo svojej neznalosti a vo svojom sklone k nečistému vymenil zlato za bezcenné, trblietavé farebné sklíčka. Rozlet k veľkosti vlastného človečenstva zamenil za kalný močiar zmyselnosti a nečistoty. Či už fyzickej, alebo duševnej!

Uvedomme si to, pochopme to, prehliadnime to a spamätajme sa! Využime vlastnú pohlavnú silu k tomu, k čomu nám mala vždy slúžiť - k nášmu pozdvihnutiu a povzneseniu! Usmernime ju nahor svojou túžbou a snahou po tom najvznešenejšom, najvyššom a najušľachtilešom, čo vôbec možno dosiahnuť! Túžbou a snahou po dobrom, ideálnom a čistom! Nekompromisne od seba odvrhnime všetky nástrahy a pokušenia, ktorých cieľom nie je nič iného, ako odčerpanie našej pohlavnej energie nesprávnym smerom. Či už sú to spomínané nevhodné filmy, knihy, časopisy, reči, zlí kamaráti, zlé názory a podobne.

Vyvarujme sa ich! Staňme sa v tomto smere vedomými a bdelými! Staňme sa tými, ktorí sa dokážu zbaviť všetkej nedôstojnej záťaže, ktorá ich ťahá a tlačí dolu. Odhoďme ju a vzlietnime do Výšin, kde vládne iba šťastie, radosť, mier a naplnenie. Vznesme sa tam ako na krídlach v správnom využití vlastnej pohlavnej sily, ktorú by sme mali svojou snahou o čistotu vnútra pretvoriť lásku. V čistú, nezištnú, nesebeckú a pravú lásku k našim blížnym. Tento počin nás potom silou orkánu vytrhne z akéhokoľvek bahna, v ktorom sa nachádzame a povznesie nesmierne vysoko. Nesmierne vysoko, až do blízkosti Toho, ktorý sám je Láskou! Láskou čistou, vznešenou, ušľachtilou a dávajúcou, ku ktorej však nemá prístup absolútne nič, čo je iného druhu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 22 bře 2012 11:43

Tajomstvo ľudského mozgu


Je zvláštne, že ľudstvo, a to i pri dnešnom vývoji, sa doposiaľ nenaučilo a takmer vôbec nedokáže využívať jednu z najvyšších a najdokonalejších funkcií svojho mozgu. Ide o epifýzu, nazývanú aj šišinka mozgová.

Súčasná civilizácia je civilizáciou materialistickou a to so všetkými, tomu zodpovedajúcimi dôsledkami. No a jedným z nich je i tvrdé odmietanie existencie všetkého, čo sa nachádza mimo hmoty. Čiže odmietanie vyšších duchovných svetov a odmietanie jestvovania Stvoriteľa.

Že tomu ale tak je a že tomu tak vôbec môže byť je spôsobené práve neschopnosťou využitia orgánu šišinky mozgovej, pretože táto nám má slúžiť ako určitá anténa, schopná zachytávať podnety a impulzy z vysokých sfér, nachádzajúcich sa nad hmotnosťou.

Dnes už nikto nepochybuje, že existujú molekuly, atómy, protóny a neutróny, čiže celý obrovský mikrosvet. Ten však existoval vždy a teda i dávno pred objavením mikroskopu. Mikrokozmos bol ale ľuďom dovtedy neznámy a nedostupný. Tento neznámy a pre nás doposiaľ neexistujúci svet mohli ľudia objaviť a jeho objav plne zužitkovať až po vynájdení mikroskopu.

No a podobne je to aj s vyššími duchovnými svetmi a existenciou Stvoriteľa. Ak by ľudia dokázali správne využívať orgán šišinky mozgovej, nosiaci vo svojej hlave, stal by sa pre nich tento záhadný a nepoznaný svet obdobne vnímateľným a uchopiteľným, ako svet hmotný. Jeho existencia by sa stala nezvratnou, pretože človek má k jeho poznaniu v sebe, čiže vo svojom mozgu všetky predpoklady.

Ako ich však aktivovať a správne využiť?

V oblasti zhluku nervových buniek v blízkosti srdca, nazvanom srdcová pleteň sídli náš duch - naše skutočné a pravé „ja“. Do tej oblasti vždy smeruje náš prst vtedy, ak hovoríme o sebe samých.

Hlasom nášho ducha, hlasom našej skutočnej a pravej osobnosti je hlas citu, alebo inak povedané, hlas svedomia. Ak mu začneme viac načúvať, je nám tento tichý hlas schopný v každej životnej situácii ukázať ako jednať správne, dobre, čisto a spravodlivo. K tomu netreba žiadneho štúdia a žiadnej námahy. Túto schopnosť nosí vo svojom srdci - vo svojom duchu každý z nás úplne rovnako. Človek musí iba dbať, aby nenechal tento tichý hlások prehlušiť niečím iným.

Aby tomu v nijakom prípade nemohlo dôjsť a aby sme mali v hmotnom svete pevnú oporu v rozlišovaní správneho od nesprávneho, boli nám z vysokých duchovných sfér, a to prostredníctvom k tomu vyvolených ľudí, ešte navyše sprostredkované jednoduché zásady pre správny život človeka vo stvorení. Sú obsiahnuté v Desatore a v Kristovom učení o láske k blížnemu, ako k sebe samému.

Tieto zásady boli ľudstvu dané nie v zmysle základu pre vznik rôznych cirkví, ale jedine v zmysle ich praktického a každodenného využívania v reálnom živote. Ak by sa ľudia riadili vo všetko svojom myslení, cítení, reči a jednaní hlasom svojho svedomia a korigovali by to Desatorom a Kristovým učením o láske k blížnemu, ak by túžili byť čoraz lepší, čistejší a spravodlivejší, práve touto ich túžbou a touto ich snahou by sa stále viac a viac rozochvieval orgán šišinky mozgovej. Ako anténa by sa čoraz čistejšie nalaďoval na vysoké sféry podobne, ako je tomu pri ladení rádioprijímača, ktorý musí byť naladený na rovnakú frekvenciu s vysielačom. Kým nie je naladenie dokonalé, nie je dokonalý ani príjem. Toto ladenie vykonávame naším vlastným, čistým a spravodlivým životom. To sa dá dotiahnuť až do dokonalosti, totožnej s vnímaním vyššej reality. Hovorí sa tomu osvietenie, alebo vhľad do Pravdy.

Práve o dosiahnutie tohto stavu sa vždy snažili rôzni mnísi a takzvaní „svätci“ všetkých dôb, ktorí svojim čistým a spravodlivým životom postupne ladili orgán šišinky mozgovej na príjem vnímania vyšších sfér, čím dokázali vnikať do úplne inej reality a objavovať nové svety. Nové svety a nové dimenzie, ktoré žiaľ všetkým ostatným zostávali skryté. Mnohí mnísi si napríklad z tohto dôvodu holili vlasy na hlave práve práve v oblasti epifýzy a to preto, aby bol „príjem“ čo najčistejší. Schopnosť vyciťovania a vnímania vyšších sfér má však v sebe každý z nás a vôbec si k tomu nemusí vyholiť hlavu.

Ak človek dneška neverí v Stvoriteľa a v duchovné bytie, pretože on osobne to nie je schopný vnímať, neznamená to, že táto vyššia realita neexistuje. Znamená to, že on sám nebol doteraz schopný využiť činnosť orgánu šišinky mozgovej, ktorej funkciu podviazal vlastným materialistickým svetonázorom, svojim nespravodlivým, nečistým a necnostným životom a svojim obmedzeným využívaním len a len funkcií veľkého, rozumového mozgu.

Správnu činnosť epifýzy, ako tej najjemnejšej časti mozgu možno priamo poškodiť napríklad nadmerným požívaním alkoholu a rôznych iných omamných látok a to preto, lebo v mozgu sa ako prvé poškodzujú vždy tie najjemnejšie a najcitlivejšie funkcie.

Podviazaním a znefunkčnením epifýzy, alebo dokonca jej poškodením sa človek pripravuje o poznanie ďalšieho a zásadného rozmeru bytia, čo možno pokojne prirovnať k tomu, ako keby bol slepým, alebo hluchým. Ako keby bol a v skutočnosti aj je handicapovaný. Takto handicapované materializmom, vlastným nezriadeným životom a využívaním iba veľkého, rozumového mozgu je dnes takmer celé ľudstvo, ktorému je ako nevidiacemu veľmi ťažko vysvetliť, aký nádherný, mnohoraký, farebný a pestrý je skutočný život. Súčasný materialistický svet, podobne ako nevidiaci vníma iba tmu a túto tmu považuje za jedinú realitu. A všetkých tých, ktorí sa mu snažia otvoriť brány k nádhere skutočného sveta, ktorý on nikdy nevidel, všetkých tých považuje iba za bláznov a fantastov. Chyba však spočíva iba v ľuďoch samotných, ale to si dokáže iba málokto priznať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

juhele2009
Příspěvky: 482
Registrován: 19 kvě 2010 19:44

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od juhele2009 » 26 bře 2012 23:52

smilan
Využime vlastnú pohlavnú silu k tomu, k čomu nám mala vždy slúžiť - k nášmu pozdvihnutiu a povzneseniu! Dovolil sem si citovat z tvého příspěvku, bo jaro se blíží a je potřeba přijít na jiné myšlenky. Abych vám to všem, milí přátelé, usnadnil, v krátkosti jsem připravil něco málo zábavného čtení. Začnu poučně - Bohuslav Brouk, Lidská duše a sex. Uznávaný předválečný nejen sexuolog jasně naznačuje, kudy-že ta cesta vede. Další titul je ovšem pro mladší ročníky, T. Glynn - Sexuální praxe, výborná kniha, ovšem nevím, jestli ji někde seženete. Pro odlehčení (cha cha) poutavé čtení - H. Miller - Pod střechami Paříže a Obratník raka. No, odvážnému štěstí přeje, recenze na tyto tituly jistě někde najdete. Na závěr výborné čtení, P. Roth - Portnoyův komplex. Taková sonda, co dělat, když se narodíte do židovské rodiny. Ehm, toto mám z mojí "skromné" knihovny, samozřejmě společně s odbornou, tech. literaturou, vedle sci-fi a knih faktu. I básničky tamObrázekObrázekObrázekObrázekObrázekněkde jsou ... :) Aby si to někdo špatně nevykládal - vlákno se přeci jmenuje
ÚVAHY O ŽIVOTĚ ... :P :roll: :roll:

smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 09 dub 2012 13:19

Odplata za smrť Krista!


„Keby bolo moje kráľovstvo z tohto sveta, môj Otec by poslal pluky anjelov, aby by zabránili tomu, aby som bol vydaný do rúk židom.“ – povedal Kristus.

Čo to znamená? Najvyššou obetou, ktorú ľudia nikdy nepochopia bola skutočnosť, že Tvorca všetkého, zostúpil z nádhery svojej ríše až dole do hmotnosti, skloniac sa dobrovoľne pod Zákonmi, panujúcimi v hmotnom svete. Jedným z nich je Zákonitosť slobodnej vôle, darovaná ľuďom samotným Stvoriteľom.

Tvorca univerza teda vo svojom Synovi zostúpil k ľuďom a týmto spôsobom sa im dobrovoľne vydal do rúk. Do rúk ich slobodnej vôle.

Ľudia mohli zo svojej slobodnej vôle Krista nasledovať a mohli ho tiež zo svojej slobodnej vôle zabiť. V tom im v hmotnosti nemohol zabrániť ani Boh. /viď citát na začiatku/

So slobodnou vôľou je však spojená zodpovednosť! Aj to je Zákon! Zodpovednosť za každý čin, ktorý vykonáme! Zodpovednosti za činy, vykonané zo slobodnej vôle nemôže ujsť nikto z nás.

Ľudstvo teda nemôže uniknúť zodpovednosti ani za to, že zavraždilo Syna Božieho, ktorý sa mu dobrovoľne vydal do rúk, lebo ho chcel priviesť k Svetlu. Ľudstvo nemôže uniknúť zodpovednosti za to, že svojou neláskou k blížnym vo vzájomných vzťahoch medzi sebou každodenne a opätovne vraždí veľký vesmírny princíp Lásky, ktorého zosobnením bol Kristus.

Človek na zemi sa nechová k inému človeku tak, ako by chcel, aby sa iní chovali k nemu. Máme úplne iné kritéria na lásku k sebe a na lásku voči iným. Ani po stáročiach sme nezrealizovali Kristom ukázaný princíp lásky k blížnemu ako k sebe samému, čo jediné mohlo zmierniť našu vinu za vraždu vesmírneho princípu Lásky. Ľudia svojou neláskou, neúctou, nespravodlivosťou a vypočítavosťou voči svojim blížnym iba neustále prehlbujú priepasť, ktorá vznikla medzi nimi a Stvoriteľom vraždou Mesiáša.

Za všetko toto však budú zobraní na zodpovednosť! Na plnú zodpovednosť!

Čas účtovania sa blíži! Boj sa Boha pozemské ľudstvo, ktoré si sa po celé dlhé stáročia nebolo schopné naučiť skutočnej láske a úcte k blížnemu!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 03 kvě 2012 11:32

Pomoc pri strachu a depresii

Mávam rôzne úzkostné stavy, tlak na hrudi a cítim skrytý strach. Úzkosti a nepríjemné obavy ma oberajú o veľa energie. Som skoro denne akoby stvrdnutá a stuhnutá. Preto mi možno aj Pán poslal do cesty ženu, ktorá mi ponúkla modlenie ruženca. Prijala som to, hoci som sa ho v živote nemodlila, pretože už hľadám pomoc kde sa len dá. Mohli by ste mi niečo poradiť v mojej situácii?

Odpoveď:

Bežne sa človek nebojí a nemá strach. Ak si ale napríklad pozrie horor, začne báť a to preto, lebo sám podal ruku strachu. On sám k tomu zavdal príčinu.

I vaše stavy úzkosti a skrytý strach, ktorý prežívate musia mať nejakú príčinu. Príčinu, ktorú ste vy sami vyvolali a prostredníctvom ktorej ste podali ruku strachu. Inak by k vám nemohol prísť.

No a keďže prežívanie úzkosti a strachu je stavom vnútorným, tá príčina musí byť vnútorná. Tá príčina musí byť skrytá v spôsobe vášho vnútorného života, to znamená v spôsobe myslenia a cítenia.

Existuje totiž istý vesmírny Zákon a síce Zákon rovnorodosti, na základe ktorého môže byť iba rovnaké priťahované k rovnakému. V okolí našej zeme existujú obrovské myšlienkové a citové energetické centrály strachu vytvorené ľuďmi. Ak s nimi človek nadviaže spojenie prostredníctvom rovnorodosti svojho osobného, vnútorného života, cez toto spojovacie vlákno začnú k nemu prúdiť veľké energie strachu a úzkosti, voči ktorým môžeme byť neraz doslova bezmocní.

Pomôcť môže iba jediné - prerušenie spojenia! A to zmenou kvality a štruktúry svojho vnútorného života, svojho cítenia a myslenia, ktoré treba učiniť inorodým voči myšlienkovým a citovým energetickým centrálam strachu a úzkosti.

Čo to konkrétne znamená vo vašom prípade? Prehodnotenie a zmenu svojho spôsobu myslenia, ktorým ste doteraz museli nejakým spôsobom vytvárať rovnorodý most k energiám strachu, odkiaľ ku vám strach prúdi a ničí vás. Snažte sa o čistotu, ušľachtilosť, čestnosť, dobrotu a spravodlivosť svojho vnútorného života. Nedovoľte si zahrávať sa s nijakými zlými a negatívnymi myšlienkami a citmi. Nevšímajte si ich a ak prídu, vnútorne ich nerozvíjajte. Je to všetko iba škodlivá burina, ktorá nesmie mať v našom vnútri nijaké miesto. Naše vnútro má patriť len čistote a ušľachtilosti.

Veľkou pomocou sa pritom môže stať i modlitba. Avšak pravá modlitba! Modlitba citu, ktorá môže trvať hoci len zlomok sekundy, ale vo svojej citovej vrúcnosti je schopná nájsť cestu k Výšinám a priniesť odtiaľ pomoc a posilu.

No a paradoxne, práve bolesť, utrpenie, strádanie a vo vašom prípade opätovné atakovanie stavmi úzkosti sa môže stať tým najlepším podnetom a impulzom k pravej modlitbe. Bolesť je totiž niečo, čo sa každého človeka hlboko osobne citovo dotýka a tento živý, intenzívny citový impulz treba využiť k prosbe. K vnútornej citovej prosbe o pomoc, smerovanej k Výšinám. Tam Hore, k tomu Jedinému, od ktorého môže prísť človeku pomoc vo všetkých jeho bolestiach.

Ako už bolo povedané, tento vrúcny citový impulz môže trvať zlomok sekundy a vôbec nemusí byť formulovaný do slov. Jedine čistá citová vrúcnosť totiž môže preniknúť až k Pánovi všetkých svetov. Môže ku Nemu preniknúť iba čistá, silná a vrúcna modlitba citu.

Ak to človek dokáže, zafunguje tu opäť Zákon rovnorodosti, na základe ktorého prostredníctvom rovnorodého mostu vytvoreného človekom, začne k nemu z energie Dobra, Svetla a Lásky prúdiť Sila, ktorej nemôže nič odolať. A už vôbec nie strach a úzkosť, pretože táto Sila je omnoho väčšia, ako všetky energetické centrály strachu a úzkosti vytvorené ľuďmi. Tá Sila totiž pochádza od Stvoriteľa, od Zdroja všetkých síl a východiska všetkého, čo jestvuje.

Úzkostné stavy, ktoré prežívate sa vám tak paradoxne môžu stať vašou osobnou cestou k Stvoriteľovi a to prostredníctvom vrúcnych citových prosieb o pomoc, ktoré budete ku Nemu vysielať v hodine núdze. Lebo pamätajme: Keď je človeku najhoršie, je mu pomoc Božia najbližšie!

Sila Najvyššieho dokáže zlomiť všetky sily a dokáže okolo človeka vybudovať ochrannú hradbu Svetla, cez ktorú už neprenikne nič zlého. Nič zlého, pokiaľ my sami opätovne nepodáme ruku zlu svojim nesprávnym spôsobom myslenia cítenia.

Potom už človek iba ďakuje. Ďakuje za šťastie, radosť a mier, ktoré prežíva. A tak ako sa kedysi v bolesti a úzkosti povznášal k svojmu Pánovi prostredníctvom svojho živého citu v prosbe o pomoc, tak sa teraz k Nemu povznáša v cite vďačnosti za radosť, mier a šťastie. No a čoraz silnejšia rovnorodosť jeho spojenia so Svetlom, ktorá sa takto stále viacej buduje a zosilňuje ho potom dvíha nahor, k čoraz väčšiemu šťastiu.

A na záver ešte k modlitbe ruženca. Neodporúčam ju. Vyslyšaní totiž môžeme byť iba prostredníctvom vrúcnosti citu a nie prostredníctvom množstva slov. Modlitba ruženca je množstvo slov, ktoré vedú k formalizmu a k bezmyšlienkovitosti a nie k citovej vrúcnosti, ktorá jediná je správna. I keby mala trvať, a to opakujem už tretí raz, iba zlomok sekundy. Aj tak to bude vždy viac, ako dlhé hodiny odriekania modlitieb, v ktorých sa citové zachvievanie vôbec nenachádza.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

smilan
Příspěvky: 126
Registrován: 13 črc 2011 18:24

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od smilan » 24 kvě 2012 16:46

Čo sa s nami deje po smrti?


Bez znalosti jednotlivých úrovní stvorenia nemôžeme správne pochopiť, čo sa s nami deje po pozemskej smrti.

Človek pochádza z duchovnej ríše. V nej, ako nevedomý duchovný zárodok prejavil túžbu po seba uvedomení. Aby mohol sebauvedomenie nadobudnúť, musel zostúpiť do školy života, ktorou je hmotnosť.

Hmotnosť delíme na jemnú a hrubú. Hrubá hmotnosť je tá naša pozemská a viditeľná. Jemná hmotnosť je zase tá, do ktorej odchádzajú ľudské duše po pozemskej smrti a je nášmu hmotnému zraku neviditeľná.

Jemná hmotnosť má mnoho úrovní, počnúc tou najhrubšou, ktorá sa nachádza veľmi blízko hrubej hmotnosti a končiac tou najjemnejšou, ktorá sa nachádza už v blízkosti duchovnej ríše.

Ak človek pozemsky zomrie, odchádza do jemnej hmotnosti a to do úrovne, ktorá presne zodpovedá jeho vnútornej zrelosti. Odtiaľ sa potom, po nejakom čase, opätovne zrodí do pozemského tela, čiže do hrubej hmoty, za účelom získavania ďalších skúseností a prežití, na základe ktorých čoraz viacej duchovne rastie.

Stálym duchovným rastom sa tak postupne prepracováva do vyšších úrovní jemnej hmotnosti až nakoniec dozrie natoľko, že sa po svojej pozemskej smrti už viac nepotrebuje zrodiť v hrubej hmotnosti, ale svoj vývoj dokončí v najjemnejších úrovniach jemnohmotnosti, odkiaľ napokon vstúpi do duchovnej ríše, ako plne zrelá a sebavedomá bytosť.

Duchovná ríša je teda rajom, z ktorého sme kedysi vyšli ako nevedomé duchovné zárodky a do ktorého by sme sa raz, po ukončení nášho vývoja v hmotnosti mali vrátiť, ako plne sebavedomé bytosti.

K lepšiemu pochopeniu si to môžeme pripodobniť ku škole, v ktorej žiak chodí do prvého ročníka, kde zbiera rôzne vedomosti a skúsenosti. Prvý ročník je našim prvým životom v hmotnosti. Potom prídu prázdniny a žiak odchádza zo školy. To je možné pripodobniť pozemskej smrti a odchodu do jemnohmotnosti.

Potom ale príde opäť september a žiak vstupuje do druhého ročníka, čiže zase sa vtelí na zem. A zase prídu prázdniny a tak ďalej a tak ďalej.

Takto to pokračuje až na strednú školu, na ktorej sa študenti postupne približujú k záveru svojho štúdia: k maturite, čiže k skúške dospelosti. Po úspešnom zvládnutí maturity opúšťajú brány školy a vstupujú do života.

To v našom prípade znamená, že opustia školu života, ktorou je hmotnosť a vstúpia do duchovnej ríše, kde pre nich začína skutočný, plne vedomý život sám.

Čo napríklad znamená neustále sa zväčšujúci počet ľudí na našej planéte? Je znamením toho, že sa vo stvorení schyľuje k spomínanej, veľkej maturitnej skúške. Účelom života všetkých týchto ľudí v hmotnosti má byť dohnanie zameškaného a nazbieranie takého množstva poznatkov a skúseností, ktoré im umožnia úspešne absolvovať skúšku dospelosti. Onou skúškou však nie je nič iného, ako v Biblii avizovaný, posledný súd.

Veľkou otázkou zostáva, koľko ľudí si je vôbec vedomých týchto skutočností a pre koľkých z nich je ono duchovné dozrievanie a duchovný rast naozaj prvoradým?

Čo sa však stane zo zlými a lenivými „študentami“, ktorí v hmotnosti zabudli na svoju povinnosť duchovne napredovať, takže veľkú maturitnú skúšku nezvládnu?

Treba vedieť, že účelom hmotnosti je poskytnutie priestoru pre vývoj ľudských duchov. Ak stvorenie dospeje k poslednému súdu, v ktorom budú od seba oddelení duchovne zrelí od nezrelých znamená to, že hmotnosť ako taká splnila svoj účel, takže postupne začne nastávať jej rozklad. No a práve tento rozklad sa stane osudom všetkých tých, ktorí sa z hmotnosti nestihli včas odpútať, pretože boli duchovne leniví a pretože im snaženia iba čisto hmotného druhu úplne oslepili zrak a zabrali všetok čas, ktorý takýmto spôsobom premárnili.

V tisícročnom bolestivom rozklade hmoty bude postupne zničené ich dovtedy nadobudnuté ja. Ich meno bude vymazané z knihy života a na samom konci tohto bolestného procesu zostane už iba nevedomý duchovný zárodok, ktorý sa na základe zákona tiaže a rovnorodosti vznesie naspäť do duchovnej ríše, odkiaľ ako nevedomý kedysi dávno vyšiel.

Až sa napokon hmotnosť znovu rozloží a po miliónoch rokoch opäť obnoví, bude to znamenať znovu otvorenie školy života pre tie duchovné zárodky, ktoré zatúžia po vlastnom seba uvedomení a po večnom, vedomom bytí. A všetko sa bude znovu opakovať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

juhele2009
Příspěvky: 482
Registrován: 19 kvě 2010 19:44

Re: Úvahy o živote

Příspěvek od juhele2009 » 24 kvě 2012 22:43

:P :P :P :P :P VTIPY PRO SMILANA :P :P :P :P :P
Kněz, pastor a rabín se rozhodli zjistit, kdo z nich dělá svou práci nejlépe. V domluvené době se tedy odebrali do lesa, každý si vyhlédl jednoho medvěda a snažil se ho obrátit na svou víru. Po nějakém čase se znovu sešli…
První promluvil kněz:
„Když jsem konečně našel medvěda, předčítal jsem mu nejprve z katechismu a pak ho pokropil svěcenou vodou. Za týden jde k prvnímu přijímání.“
„Já jsem potkal toho svého u potoka,“ povídá pastor, „a kázal jsem mu slovo Boží. Toho medvěda to tak uchvátilo, že se ode mě nechal pokřtít.“
Oba pak skloní zrak k rabínovi, který sedí celý v sádře na nemocničním vozíku. Rabín se přiznává:
„Když teď o tom tak přemýšlím, asi jsem neměl začít obřízkou!“
--------
Velká obchodní firma se ocitla těsně před bankrotem. Situaci může zachránit jen úvěr. Oba dva společníci jsou na firmě existenčně závislí. Vyplní potřebné papíry a donesou je do banky.
Zástupce banky si je prohlédne a říká:
"Vypadá to nadějně. Když se vám do konce týdne neozvu, tak ten úvěr máte."
Oba dva se vrátí do firmy a následující dny tráví v totálním nervovém vyčerpání, nespí, nejí, likvidují cigarety po kartónech.
Pátek odpoledne. Banka zavírá za pár minut. Klepání na dveře.
Rosenkranz jde otevřít, stojí tam poslíček s telegramem.
Kohnovy oči se plní slzami. Rosenkranz vyděšen s rozklepanýma rukama otvírá obálku. Najednou se mu tváře rozjasní širokým úsměvem:
"Kohn, dobré zprávy! Umřel vám bratr."
---------
Šlojme a Icik z firmy "Šlojme a Icik" měli córesy, neboli dolehla na ně hospodářská recese. Bylo to ale z důvodu, že veškerému jejich zákaznictvu se dařilo lépe, a tak se odstěhovalo do lepších čtvrtí. A tak jednou Icik navrhnul rouhavě, že vzhledem k nyní totálně převažujícímu katolickému sousedstvu by se měli přeorientovat na katolický sortiment. Šlojme o tom nechtěl ani slyšet. Ale jednoho dne, když prodali se štěstím krabici macesů, dvě šábesové svíčky a jednu mezuze, dali velké přemýšlení. Co se dalo dělat, kšeft je kšeft, tak zavolali do Katolické dodavatelské služby s ručením omezeným. "Haloóó?? To je Katolická dodavatelská služba s ručením omezeným?"
"Ano. Co si budete přát?"
"Tady je Icik z firmy Šlojme a Icik. Potřebovali bychom asi dvě sta misálů. K tomu stovku papežových obrázků, ale s podpisem. Stovku krucifixů a třista růženců. Můžete to zítra doručit?"
Na druhém konci drátu se ozvalo zakašlání:
"Takže rekapituluji: 200 misálů. 100 obrázků svatého otce. Podepsat. Růženců třista. Krucifixů sto - s Ježíšem, nebo bez? Máme obojí. Akorát s tím dodáním bude trochu problém. Bude to až pozítří. Zítra je šábes.
---------------
Při náletu na Tel Aviv běží Kohn s Blumenfieldem do krytu.
˝Šem to ale vyveď,˝ zaběduje Blumenfield. ˝Žapomněl jšem ši doma švoje žuby.˝
˝A co si myslej, že bude padat?˝ otočí se Kohn. ˝Obložený chlebíčky?
----------
Palestina, 32 AD, dav se chystá kamenovat prostitutku, když předstoupí Ježíš, zvedne ruku a mocným hlasem pronese: Kdo jsi bez viny, hod první kamenem.
Z davu vyletí kámen a rozčísne prostitutce hlavu. Ježíš si jen povzdechne: "Ale Henryku… "
Vyletí druhý kámen, trefí Ježíše a z davu se ozve: "JUDr. PhDr. Mgr. et Mgr. Henryku! Pro příště!
:mrgreen: :mrgreen:

Odpovědět