Kremeň
Napsal: 16 led 2011 13:05
Kremeň.
Kremeň – oxid kremičitý SiO2 je minerál, ktorý kryštalizuje v trojuholníkovej - trigonálnej sústave. Odhaduje sa, že tvorí asi 12% objemu zemskej kôry. Jeho názov pravdepodobne pochádza z germánskeho slova Quarz.
Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Vytvára prizmatické zakončené plochami klenca alebo dipyramídy. Kryštálové plochy bývajú často ryhované. Kryštály môžu byť zdvojčatené a rozlične deformované. Tento minerál však máva aj celistvú, zrnitú alebo kryptokryštalickú podobu, prípadne sa vyskytuje v konkréciách. Môže vykryštalizovať v dvoch zrkadlovo symetrických štruktúrach, čo vedie k tvorbe tzv. ľavých, alebo pravých kremeňov. Nie je štiepateľný, jeho hustota je 2.65g/cm3 . Kremeň slúži aj ako geologický teplomer, pretože pri 573°C mení svoju modifikáciu na vyšší kremeň, hexagonálny kryštalizuje pri 870°C ako tridymit a pri 1470 °C sa premieňa na cristobalit. Keď teplota poklesne, jeho kryštálová mriežka sa usporiada do trigonálneho – nižšieho kremeňa, avšak jeho vonkajší tvar zostane uchovaný, pričom vznikajú kremene s hexagonálnou morfológiou „vyššieho“ kremeňa.
Podľa podmienok, ovplyvňujúcich rast kryštálov sa vytvára ich vzhľad, či už hrubokryštalický / zreteľne viditeľné kryštálové jedince / , alebo drobnokryštalický, kryptokryštalický /masívne agregáty, budované mikroskopicky drobnými vláknami alebo zrnami /. Jeho farba je rôznorodá - môže byť biely, sivý, červený, purpurový, ružový, žltý, zelený, hnedý, čierny, ale aj bezfarebný; vryp má biely. Mnohé z jeho odrôd patria k polodrahokamom. Kremeň je priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom na čerstvom povrchu.
Číry, bezfarebný kremeň sa nazýva krištáľ, predstavuje najčistejšiu formu kremeňa. Gréci ho pomenovali krystallos = ľad. Ešte v 17 storočí boli ľudia pevne presvedčení, že ide o skamenelý ľad.
Tento minerál sa vyskytuje zvyčajne vo vyvretých, premenených a usadených horninách a bežne ho možno nájsť aj na rudných žilách. Kremeň vzniká v magmatitoch, pegmatitoch (niekedy prerastený so živcami), hydrotermálnych žilách v žilách alpského typu.. Sú známe paragenézy kremeňa so živcami, sľudami a v menšej miere ambifolmi. S olivínmi a pyroxénmi sa vyskytuje iba zriedkavo, pretože s nimi nekoexistuje v tavenine. V prírode je značne rozšírený, ako dôležitý horninotvorný minerál.
V kyslých vyvretých horninách je kremeň vždy podstatnou súčasťou (nad 20 %). V kremencoch je takmer monominerálnou zložkou. Bežne ho možno nájsť na rudných žilách. Bežný je kremeň žilný, odolný proti zvetrávaniu (preto kremenné žily morfologicky vystupujú nad okolitý terén), a je hojný v náplavoch (obliaky) . V hydrotermálnych žilách kremeň niekedy tvorí až 90% výplne. Známe sú aj kryštály s hmotnosťou rádovo desiatky ton, napríklad 40 tonové kryštály z Minas Gerais v Brazílii, alebo 70 tonové kryštály z Kazachstanu.
Odrody kremeňa:
Väčšina autorov rozdeľuje kremeň na dve základné skupiny:
fanerokryštalické (jasnokryštalické) odrody
krištáľ - bezfarebná a priehľadná odroda kremeňa
Marmšský diamant
záhneda - hnedý kremeň
ametyst - fialový kremeň
citrín - žltý kremeň
mliečny kremeň - mliečne biely kremeň
morión - čierny kremeň
sokolie oko - modrošedý z prekremeneného krokidolitu
tigrie oko - kremeň/chalcedón prestúpený krokidolitom
mačacie oko - zelenomodrá odroda kremeňa s azbestom
avanturín - červenohnedý alebo žltkavý kremeň s primiešanými šupinkami zlatožltej alebo zelenej sľudy
prazém - špinavo zelený kremeň
modrý kameň - modrý kremeň, farba v dôsledku rozptylu svetla na vrastliciach rutilu alebo turmalínu
rutilový kremeň - kremeň s jemnými vrastlicami rutilu
ružový kremeň - ružový voľne kryštalizovaný kremeň
ruženín - ružový kusový kremeň
turmalínový kremeň - kremeň s jemnými turmalínovými vrastlicami
zafírový kremeň - amfibolovitý, žltohnedý až modrastý
železitý kvarcit - hornina najmä z hrdzovohnedého kremeňa
kryptokryštalické (skrytokryštalické) odrody
chalcedón - všetky jemnozrnné kremene
achát - viacfarbene prúžkovaný alebo vrstevnatý nerast tvorený zmesou chalcedónu kremeňa
chryzopas - jablkovo zelený chalcedón
ónyx - jemné rôznofarebné vrstvy chalcedónu
plazma - špinavo zelený chalcedón
sardónyx - achát s s bielymi a hnedými vrstvičkami
flint, pazúrik, rohovec - veľmi jemnozrnná hornina/agregát kryptokryštalického kremeňa
heliotrop - zelený chalcedón s červenými škvrnami
jaspis - spravidla matný, hrdzavočervený chalcedón
karneol - žltý až červený chalcedón
machový achát - chalcedón s dendritmi
Kremeň – oxid kremičitý SiO2 je minerál, ktorý kryštalizuje v trojuholníkovej - trigonálnej sústave. Odhaduje sa, že tvorí asi 12% objemu zemskej kôry. Jeho názov pravdepodobne pochádza z germánskeho slova Quarz.
Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Vytvára prizmatické zakončené plochami klenca alebo dipyramídy. Kryštálové plochy bývajú často ryhované. Kryštály môžu byť zdvojčatené a rozlične deformované. Tento minerál však máva aj celistvú, zrnitú alebo kryptokryštalickú podobu, prípadne sa vyskytuje v konkréciách. Môže vykryštalizovať v dvoch zrkadlovo symetrických štruktúrach, čo vedie k tvorbe tzv. ľavých, alebo pravých kremeňov. Nie je štiepateľný, jeho hustota je 2.65g/cm3 . Kremeň slúži aj ako geologický teplomer, pretože pri 573°C mení svoju modifikáciu na vyšší kremeň, hexagonálny kryštalizuje pri 870°C ako tridymit a pri 1470 °C sa premieňa na cristobalit. Keď teplota poklesne, jeho kryštálová mriežka sa usporiada do trigonálneho – nižšieho kremeňa, avšak jeho vonkajší tvar zostane uchovaný, pričom vznikajú kremene s hexagonálnou morfológiou „vyššieho“ kremeňa.
Podľa podmienok, ovplyvňujúcich rast kryštálov sa vytvára ich vzhľad, či už hrubokryštalický / zreteľne viditeľné kryštálové jedince / , alebo drobnokryštalický, kryptokryštalický /masívne agregáty, budované mikroskopicky drobnými vláknami alebo zrnami /. Jeho farba je rôznorodá - môže byť biely, sivý, červený, purpurový, ružový, žltý, zelený, hnedý, čierny, ale aj bezfarebný; vryp má biely. Mnohé z jeho odrôd patria k polodrahokamom. Kremeň je priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom na čerstvom povrchu.
Číry, bezfarebný kremeň sa nazýva krištáľ, predstavuje najčistejšiu formu kremeňa. Gréci ho pomenovali krystallos = ľad. Ešte v 17 storočí boli ľudia pevne presvedčení, že ide o skamenelý ľad.
Tento minerál sa vyskytuje zvyčajne vo vyvretých, premenených a usadených horninách a bežne ho možno nájsť aj na rudných žilách. Kremeň vzniká v magmatitoch, pegmatitoch (niekedy prerastený so živcami), hydrotermálnych žilách v žilách alpského typu.. Sú známe paragenézy kremeňa so živcami, sľudami a v menšej miere ambifolmi. S olivínmi a pyroxénmi sa vyskytuje iba zriedkavo, pretože s nimi nekoexistuje v tavenine. V prírode je značne rozšírený, ako dôležitý horninotvorný minerál.
V kyslých vyvretých horninách je kremeň vždy podstatnou súčasťou (nad 20 %). V kremencoch je takmer monominerálnou zložkou. Bežne ho možno nájsť na rudných žilách. Bežný je kremeň žilný, odolný proti zvetrávaniu (preto kremenné žily morfologicky vystupujú nad okolitý terén), a je hojný v náplavoch (obliaky) . V hydrotermálnych žilách kremeň niekedy tvorí až 90% výplne. Známe sú aj kryštály s hmotnosťou rádovo desiatky ton, napríklad 40 tonové kryštály z Minas Gerais v Brazílii, alebo 70 tonové kryštály z Kazachstanu.
Odrody kremeňa:
Väčšina autorov rozdeľuje kremeň na dve základné skupiny:
fanerokryštalické (jasnokryštalické) odrody
krištáľ - bezfarebná a priehľadná odroda kremeňa
Marmšský diamant
záhneda - hnedý kremeň
ametyst - fialový kremeň
citrín - žltý kremeň
mliečny kremeň - mliečne biely kremeň
morión - čierny kremeň
sokolie oko - modrošedý z prekremeneného krokidolitu
tigrie oko - kremeň/chalcedón prestúpený krokidolitom
mačacie oko - zelenomodrá odroda kremeňa s azbestom
avanturín - červenohnedý alebo žltkavý kremeň s primiešanými šupinkami zlatožltej alebo zelenej sľudy
prazém - špinavo zelený kremeň
modrý kameň - modrý kremeň, farba v dôsledku rozptylu svetla na vrastliciach rutilu alebo turmalínu
rutilový kremeň - kremeň s jemnými vrastlicami rutilu
ružový kremeň - ružový voľne kryštalizovaný kremeň
ruženín - ružový kusový kremeň
turmalínový kremeň - kremeň s jemnými turmalínovými vrastlicami
zafírový kremeň - amfibolovitý, žltohnedý až modrastý
železitý kvarcit - hornina najmä z hrdzovohnedého kremeňa
kryptokryštalické (skrytokryštalické) odrody
chalcedón - všetky jemnozrnné kremene
achát - viacfarbene prúžkovaný alebo vrstevnatý nerast tvorený zmesou chalcedónu kremeňa
chryzopas - jablkovo zelený chalcedón
ónyx - jemné rôznofarebné vrstvy chalcedónu
plazma - špinavo zelený chalcedón
sardónyx - achát s s bielymi a hnedými vrstvičkami
flint, pazúrik, rohovec - veľmi jemnozrnná hornina/agregát kryptokryštalického kremeňa
heliotrop - zelený chalcedón s červenými škvrnami
jaspis - spravidla matný, hrdzavočervený chalcedón
karneol - žltý až červený chalcedón
machový achát - chalcedón s dendritmi